Stránky venované mágii,ezoterike a astrológii...
Google

Islam (arab. الإسلام; al-islám - odovzdanie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Je pokračovaním judaizmu (židovského náboženstva) a kresťanstva, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva rovnakého Boha.

Jeho zakladateľom je prorok Mohamed. Učenie islamu zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Allah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim, aj keď niektorí odborníci a samotní vyznávači uprednostňujú presnejšiu formu muslim.

Rozšírený je hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách.

Základy viery

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.


Boh 

Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh - po arabsky Allah, stvoriteľ, vládca aj sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islam (cf. pokora) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim. Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje ďalej mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk, pravej viery i dobrých skutkov. Nestačí len jedno, treba oboje. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji alebo večné muky v pekle. Len bojovníci, ktorí padli za vieru vo svätej vojne, idú do raja priamo. Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi - prorokovi Mohamedovi. Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma, cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.


Päť pilierov islamu 

  1. Šaháda (شهادة šahādah): vierovyznanie
  2. Salá (صلاة ssalāh): modlitba
  3. Saúm (صوم ssaúm): pôst počas mesiaca Ramadán
  4. Zaká (زكاة zakáh): almužna
  5. Hadž (حج hadždž): púť do Mekky


Šahadah 

Šahadah znie takto: „Niet boha okrem (Jedného Jediného) Boha a Muhammad je Jeho posol." Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Po arabsky prvá časť znie „lá iláha illa-Lláh", teda „niet boha okrem Boha", kde slovo „iláha" (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali svojho Pravého Stvoriteľa, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť šahady znie „Muhammadun rasúlu'Lláh", teda „Muhammad je (posledný) posol Boží". Posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahady je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, teda Azánu. Úprimným vyznaním viery sa človek stáva moslimom - moslimkou.


Salá

V islame existujú dva druhy modlitieb - povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne - pri východe slnka, ráno, na obed, poobede a pri západe slnka. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).


Saúm 

Počas denných hodín sa musia zdržať akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú Moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára 29 až 30 dní. Saum má naučit Moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.


Zaká 

Moslimovia sú povinní podporovať ľudí, ktorí sú v núdzi, či už sú to siroty, vdovy, chorí alebo žobráci. Na týchto ľudí sa moslimovia pozerajú, ako na obete vzišlé z núdze, ktorú priniesol život a preto sa treba s nimi podeliť. Každý moslim si počíta veľkosť almužny, ktorú poskytuje, individuálne. Z jeho príjmov po odrátaní všetkých životných nákladov svojej rodiny odovzdáva zo zvyšku 2,5%.

zakát je povinný len pre moslimov, ktorý nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinný pre tých solventnejších. zakát nejde len pre chudobných, le aj na nejakú údržbu mešity alebo pre imánov. 2,5% nie je fixná čiastka, ale minimálna hranica, je samozrejme dovolené platiť zakát vo vyšších %...


Hadž 

Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspon raz za život. Hadž je spojená s množstvom rituálov, ale asi najznámejším z nich je obiehanie okolo svätyne Ka'aba.Tento pilier ako jediný nie je povinný.


Korán 

Posvätnou knihou islamu je Korán. Skladá sa zo 114 kapitol zvaných súry. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania. Zostavený bol v polovici 7. storočia z výrokov Mohameda.

Korán vytvoril základ pre početné odvetvia arabských vied. Jeho jazyk silno ovplyvnil vývoj arabskej gramatiky - vedľa zachovaných fragmentov predislamských básnikov platí arabčina koránu ako smernica pre korektnosť jazykových výrazov.

Z potreby výkladu niektorých „záhadných" pasáží koránu sa vyvinula veda ilm at-tafsir (výklad koránu). Vznikli komentáre ku koránu, ktoré majú svojím rozsahom často niekoľko tuctov zväzkov. K najslávnejším patria zväzky Tabariho, Kurtubiho alebo Ibn Kathira. Existujú aj západní komentátori vydávajúci komentáre ako korán vykladať a pochopiť.

Nezvyklé, ale takisto veľmi sporné náznaky interpretácie uviedol nemecký filológ Christoph Luxenberg, ktorý okrem iného predstavil novú interpretáciu onoho sveta. Podľa jednej islamskej múdrosti je korán hovoriaci vesmír a vesmír je mlčiaci korán.

Korán je základom islamskej viery. Moslimovia veria, že Mohamed je údajne len sprostredkovateľom božieho slova, ktoré mu diktoval sám archanjel Gabriel, a nie že ho sám napísal.


Proroci 

Islam uznáva a ctí takmer všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibrahím), Mojžiša (Músá), Noeho (Nūḥ) atď., ako aj Ježiša (Ísa). Moslimovia však neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Uznávajú ho však ako jedného z najväčších Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú aj v Koráne, kde sú o nich celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý je označovaný aj ako „pečať prorokov".

Získajte nových zákazníkov za 10min!
ETARGET Vám privedie na stránky nových návštevníkov už od 1 Sk!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one